So splácaním úveru či pôžičky má skúsenosť väčšina Slovákov. Ako by sa ale správali, keby oni sami mali požičať peniaze? Podmienky by zrejme nastavili prísnejšie ako väčšina bánk a značkových nebankových spoločností. Neotáľali by, napríklad s upomienkami pre dlžníkov. Hoci by ale mali na dlžníkov veľké nároky, sami by až tak zodpovednými veriteľmi neboli. Len necelá polovica opýtaných uviedla, že by chceli mať potvrdený príjem žiadateľa o pôžičku. Aj tieto zistenia prináša nový prieskum spoločnosti Home Credit, ktorý realizovala výskumná agentúra Ipsos.*

Požičiavali by sme lacnejšie ako banky

Slováci by boli prísnymi, ale na druhej strane aj lacnými veriteľmi. Na otázku, koľko by chceli naspäť navyše za pôžičku 4 tisíc eur na päť rokov, sa prekvapujúco mnohí zhodli. Najviac opýtaných, takmer 20 %, uviedlo presnú čiastku 500 eur. V prepočte na RPMN by to znamenalo hodnotu 4,8 %. Štyria z desiatich opýtaných by chceli vrátiť naviac sumu medzi 500 a 1000 eurami. Takúto sadzbu ale v prípade úverov v súčasnosti rozhodne nikto neposkytuje a je omnoho nižšia ako najlepšie ponuky na trhu. Ďalšia veľká skupina Slovákov, skoro 16 %, by chcela vrátiť navyše čiastku 1000 eur. Tu je hodnota RPMN 9,5 %, teda opäť menej ako je najlepšia ponuka na trhu.

Ľudia zabúdajú na to, že ako veritelia dávajú z vrecka vlastné peniaze, ktoré potom majú slúžiť niekomu inému. Pokiaľ si požičanie takej čiastky na mnoho rokov cenia len na 500 - 1000 eur, zabúdajú započítať riziko, že im dlžník nesplatí celú čiastku. Práve túto skutočnosť musí zodpovedný veriteľ zohľadniť. „Tak nízko nastavený úrok sa síce zdá byť ústretový a lacný, ale pravdepodobne by na ňom samotný veriteľ prerobil. K rovnakému výnosu môžu viesť aj iné druhy investícií, ktoré sú omnoho menej riskantnejšie. Napríklad akcie alebo dlhopisy“, hovorí Michal Kozub, analytik spoločnosti Home Credit. Vysvetľuje tým fakt, že do ceny úverov je nutné započítať rezervu preto, že niektoré pôžičky zostanú nesplatené a nedobytné.

 Pozor na „zadné dvierka“!  

Prieskum ukázal aj to, že ako veritelia sú Slováci neopatrní, pričom nedokážu celkom dobre zvoliť záruky, ktorými by si poskytnutý úver istili. Nájdu sa aj takí (viac ako 3 %), ktorým by stačilo len čestné slovo dlžníka, že úver vrátia. Ani nie polovica ľudí (necelých 47 %) by chcela vedieť, či má dotyčný prácu a teda či má ako úver splácať. „Ľudia by sa teda pokojne spoľahli na sľub a vôbec nezisťovali, či im dlžník dokáže ich peniaze vrátiť. Pritom dotaz na to, či ľudia majú príjem, patrí ku kľúčovým informáciám. Je to aj základný rozlišovací prvok serióznych poskytovateľov od šedej zóny. Pretože nebezpeční veritelia sa vyznačujú práve tým, že poskytujú úvery aj ľuďom bez akýchkoľvek príjmov,“ varuje M. Kozub. Na druhej strane je pozitívne, že 73 % opýtaných by chcelo zmluvu podpísanú u notára. Znamená to, že chcú mať istotu platnosti, aby v prípade problémov nedošlo k jej spochybneniu. Mnoho Slovákov je aj takých, ide o tretinu respondentov, že by si vypýtali od dlžníka niečo do zálohy.

 Na dlžníkov by sme boli tvrdí

Slováci by teda boli lacní, ale prísni veritelia. Rozhodne by sa „nemaznali“ s dlžníkmi, ktorí prestanú riadne splácať. Šiesti z desiatich by problém riešili maximálne aktívne, to znamená, že by sa zastavili priamo u dlžníka doma a dlh mu pripomenuli. Viac ako polovica Slovákov by dlžníkovi zatelefonovala,  vyše 40 percent by sa obrátilo na súd a tretina by využila aj možnosť exekútora. Necelá pätina opýtaných by vzniknutú situáciu riešila cez najbližších príbuzných dlžníka.

V spomínaných prípadoch riešenia problému cestou súdu a exekútora by Slováci rozhodne nelenili a  takto by postupovali v oboch prípadoch v priemere do dvoch mesiacov. Na súd by sa viac ako polovica obrátila už do mesiaca, podobne rýchlo by to bolo aj s exekúciou. Ľudia by tak boli extrémne oveľa prísnejší a striktnejší ako banky alebo značkové nebankové spoločnosti. „Tak rýchlym riešením dlžných pohľadávok by nedali šancu dlžníkom nájsť si novú prácu alebo zdroj financovania. Rozhodne by boli výrazne tvrdší, ako je dnes na Slovensku bežné u všetkých bezpečných poskytovateľov,“ uzatvára analytik Home Credit M. Kozub.

*Prieskum bol realizovaný v dňoch 13-17. 11. 2014 na reprezentatívnej vzorke populácie n=500 výskumnou agentúrou Ipsos.