Primeraná pokuta? Maximálne tak pár eur, myslia si Slováci

Autor tlačové správy - Zuzana Bienvenu

Pridané

29. 2. 2016

Autor

Zuzana Bienvenu
Tlačová hovorkyňa

Ak sme porušili pravidlá, je bežné za to zaplatiť pokutu. Túto skutočnosť prijíma väčšina Slovákov. Viac ako polovica ľudí si myslí, že ak je pokuta primeraná, má význam. Pokiaľ ale majú sami určiť, aká má byť zodpovedajúca výška sankcie, sú v porovnaní s realitou veľmi mierni. Hriešnikov by potrestali maximálne pár eurami. Vyše 50 percent opýtaných by napríklad cestovanie načierno trestalo najviac desiatimi eurami. Podobne benevolentní by boli trebárs pri oneskorených platbách za telefón, energie či zlé parkovanie. Zistil to prieskum agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit*.

 

Majú pokuty význam? Primerané určite áno, hovorí psychológ

 

Prakticky pre takmer každú našu životnú situácii existujú pravidlá, ktoré by sa mali dodržiavať. Tak to ale funguje len v teoretickej rovine, pričom realita býva často iná. Nejakú pokutu či pokuty zaplatil za posledné dva roky každý druhý Slovák, pričom v priemere takto prišiel o 34 eur. „Pokuta je reakcia spoločnosti na prejavy správania, ktoré porušujú normy. Má prinútiť človeka, aby sa takto prestal správať a aby to hlavne už neopakoval. Dôležité je k tomu dodať, že dobre nastavená sankcia má byť primeraná a spravodlivá, hovorí psychológ Karol Kleinmann. Väčšina Slovákov si podobne myslí, že primeraná pokuta má význam. Pokiaľ ide o oblasť financií (nezaplatená splátka úveru alebo hypotéky), dobre nastavenú sankciu považujú za opodstatnenú až dve tretiny respondentov. V prípade pokút za cestovanie načierno sa k tomuto názoru hlási dokonca 84 % ľudí. Pokuta pritom na mnohých pôsobí preventívne. Prieskum totiž ukázal, že osem z desiatich ľudí si „vďaka“ predošlej pokute dáva pozor, aby ju nemuseli platiť znova.

 

Bolo by fér dostať najprv bezplatné upozornenie, sťažujú sa Slováci

 

„Výrazná väčšina Slovákov sa plateniu pokuty síce nebráni, zároveň je ale presvedčená, že vopred malo prísť nejaké varovanie". Takto reaguje analytik Home Creditu Michal Kozub na názory väčšiny respondentov, ktorí by svoje prvé pochybenie radi vyriešili bezplatnou upomienkou. Napríklad v prípade prvého prehrešku pri platení účtov za elektrinu alebo plyn by to považovalo za férové deväť z desiatich respondentov. Ľudia sú totiž omylní. „Každopádne, pokuta alebo trest majú mať aj výchovný charakter. Z psychologického hľadiska samotný trest nie je správny výchovný prostriedok. Prednosť má zmena postoja človeka, podotýka K. Kleinmann.   

 

Niektoré finančné spoločnosti už vychádzajú v ústrety tým 91 percentám ľudí, ktorí by podľa prieskumu aj v tejto oblasti privítali prvú upomienku zdarma. "Pri prvej zabudnutej splátke úveru či hypotéky preto hneď nesiahajú po sankciách, ale predtým na problém previnilca upozornia. Seriózna firma by mala počítať s tým, že chyby sa občas môže dopustiť každý, " hovorí Kozub.

 

Ako teda pokuty nastaviť? Väčšina by ich chcela čo najnižšie

 

Ak by sa Slováci mali zamyslieť nad tým, ako výšku pokút nastaviť, držali by sa poriadne pri zemi. "Ľudia pravdepodobne berú do úvahy skôr to, koľko by boli sami ochotní za prehrešok zaplatiť, než skutočnosť, aby to malo aj výchovný účinok," myslí si M. Kozub. Napríklad v prípade oneskorenej úhrady účtov za energie by  previnilca trestali priemerne pokutou 5 eur, za neskorú úhradu účtu za telefón by žiadali 3 eurá. Najmiernejší by boli k hriešnikom v prípade oneskoreného vrátenia kníh a DVD, kde by v priemere pýtali 2 eurá. Zo všetkých hodnotených oblastí (neskoré vrátenie vecí, zlé parkovanie, cestovanie načierno, meškajúca úhrada splátky, neskorá úhrada platby za energie/telefón) by boli Slováci najprísnejší na čiernych pasažierov a zle parkujúcich šoférov. Ľuďom bez lístka a neporiadnym vodičom by respondenti v priemere naparili rovnakú pokutu - 10 eur. "Aj tu vidím jednoduchý motív. Väčšina ľudí za cestovanie MHD poctivo platí, sú teda nahnevaní, že sa čierni pasažieri vezú zadarmo. Pri zlom parkovaní si zase mnohí predstavia autá na chodníkoch, čo dokáže ľudí taktiež poriadne rozčúliť," interpretuje výsledok Kozub. Oproti realite je to aj tak podstatne menej. Veď napríklad cestovanie bez platného lístka mestskou dopravou v Bratislave vás vyjde na 50 eur, pri zlom parkovaní to tiež býva obvykle minimálne za 20 eur.

 

 


 

* Prieskum v októbri 2015 realizovala agentúra STEM/MARK exkluzívne pre Home Credit Slovakia, a.s. na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 493 respondentov.

 

 

 

 

 

 

Prihlásenie k odberu nových tlačových správ

Ochrana osobných údajov