Viac ako polovica Slovákov zaplatila za 2 roky nejakú pokutu

Autor tlačové správy - Zuzana Bienvenu

Pridané

26. 11. 2015

Autor

Zuzana Bienvenu
Tlačová hovorkyňa

Za uplynulé dva roky priemerný Slovák zbytočne prišiel o 34 eur. Takúto sumu totiž celkovo zaplatil na rôznych pokutách, sankciách či upomienkach. Najvyššie pokuty pritom  platil štátnej správe a za dopravné priestupky. Na druhej strane, najnižšie postihy boli za služby požičovní. Keď už Slovák pokutu dostal, väčšinou sa k tomu postavil zodpovedne. Osem z desiatich ľudí si totiž svoju chybu súvisiacu s pokutou aj uznalo. Pre spoločnosť Home Credit to zistil exkluzívny prieskum agentúry STEM/MARK. 

Najštedrejší „sponzor“ štátu sedí za volantom   

V dnešnom uponáhľanom svete nie je ničím výnimočným, že ľudia pri množstve povinností a platieb jednoducho na niečo zabudnú, alebo sa niekam prirýchlo ženú. Často ich to ale dobehne. Viac ako polovica dospelej populácie na Slovensku (51 percent), má počas uplynulých dvoch rokov osobnú skúsenosť s nejakou tou pokutou. Najčastejšie ich pritom dostali pri šoférovaní (38 percent), ako pri jednej z najbežnejších denných aktivít, či už za prekročenú rýchlosť, telefonovanie alebo nezapnuté pásy.

V rebríčku najčastejších pokút nasledujú upomienky za neuhradený telefón alebo internet, s  čím majú „skúsenosť“ traja z desiatich opýtaných. Ďalšia štvrtina respondentov zase doplatila na neporiadne splácanie úverov alebo hypoték. Analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub v tejto súvislosti pripomína, že práve platenie úverov podľa dohodnutých pravidiel môže ľuďom prakticky ušetriť ďalšie zbytočné výdavky. "Pokutám sa dá veľmi jednoducho predísť. Stačí si nastaviť trvalý príkaz na svojom bežnom účte. Zaberie to niekoľko minút, no môže ušetriť desiatky eur. Vždy je dobré ho mať o niekoľko dní skôr, ako je dátum splatnosti. Platby totiž neprebiehajú cez víkend, a tak je potrebná rezerva troch dní“,  hovorí Kozub.

Zbytočne vyhodených 34 eur

Niekedy stačí drobná nepozornosť, inokedy si poviete, že to risknete a pokutu zrazu máte „doma“. Ďalšími častými dôvodmi pokutovania sú totiž zlé parkovanie (15 percent), nezaplatené účty za energie (14 percent) a cestovanie verejnou dopravou „načierno“ (12 percent). Keď sa pozrieme na výšku zaplatených pokút, tak tu človek za obdobie dvoch rokov nedobrovoľne ukrátil rodinný rozpočet v priemere o 34 eur. Najvyššie pokuty sme pritom platili štátnej správe ako sankcie od rôznych úradov či za nezaplatené dane a taktiež za spomínané prehrešky za volantom. V oboch prípadoch to bolo zhodne po približne 50 eur. Naopak, najnižšie pokuty sú v prípade služieb požičovní, napr. za oneskorené vrátenie DVD alebo knihy je to 2,50 eur.

Pri platení pokút už sme poriadni 

Keď už príde na „lámanie chleba“, teda samotné uhrádzanie sankcií, Slováci sú zvyčajne ukážkovo disciplinovaní. Podľa analytika  M. Kozuba zrejme zafunguje aj to, že ľudí upomienka alebo pokuta vyľaká, prípadne sa môžu cítiť previnilo. „V konečnom dôsledku zväčša pokutovaný človek ani nemá inú možnosť, ako ju nakoniec zaplatiť. Teda pokiaľ to chce mať čím skôr z krku a vyhnúť sa tak ďalším poplatkom, problémom, prípadne až exekúciám či súdom.“  Väčšia časť Slovákov hradí pokuty hneď ako sa o nich dozvie (55 percent) a ďalších 30 percent ju zaplatí ešte v predstihu, teda pred termínom splatnosti. Po ňom platí pokutu len 5 percent opýtaných. Pokutovaní Slováci si už väčšinou dávajú pozor na to, aby rovnakú sankciu nedostali opäť. Takáto prevencia najlepšie funguje v prípade pokút za neuhradený telefón či internet, naopak najmenej pri parkovaní. Keď už človek dostane pokutu, vie za čo to bolo a väčšinou ju akceptuje. Podľa zistení prieskumu si totiž ôsmi z desiatich ľudí svoju chybu súvisiacu s platením pokuty aj uznali. Len 14 percent vnímalo pokutu ako prehnanú s tým, že svoju chybu si ani neuznali.

Čo na to hovorí odborník?

Sociológ Roman Fila poukazuje na to, že postihovanie ľudí za niečo, čo riadne nesplnili, je súčasťou spoločnosti už od nepamäti. „Ťažko si predstaviť, že by to v nejakej dobe „fungovalo“ bez určitých sankcií. Výška pokuty či sankcie by mala odzrkadľovať mieru previnenia a mala by byť jednoznačne stanovená tak, aby previneným človekom bola akceptovaná a vnímaná ako spravodlivá. Určite nesmie výrazne ohrozovať jeho ekonomickú situáciu. Názory na pokuty sú však v spoločnosti polarizované, nie každý ich vníma negatívne. Pre niektorých ľudí môže byť pokuta akousi motiváciou, aby prehodnotili a zmenili svoje správanie v takýchto situáciách“, dodal Fila.

Prihlásenie k odberu nových tlačových správ

Ochrana osobných údajov