Štyri z desiatich slovenských domácností aktuálne nemajú žiadnu finančnú rezervu alebo ju majú len v sume jedného mesačného príjmu. Na druhej strane, ušetrených minimálne päť mesačných platov má k dispozícii 27 % rodín. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskumu pre spoločnosť Home Credit*, domácnosti si najčastejšie za mesiac odkladajú 100 až 200 eur, viac ako 500 eur si dokáže ušetriť jedna z desiatich. Dve tretiny ľudí si však detailne nesledujú, koľko a na čo míňajú peniaze. Každopádne, takmer polovica Sloveniek a Slovákov hodnotí svoju celkovú finančnú situáciu ako horšiu oproti vlaňajšku, naopak zlepšenie pocítilo 18 % ľudí.

Najnovšie dáta z prieskumu realizovaného agentúrou Ipsos pre Home Credit ukázali, že vôbec žiadnu finančnú rezervu nemá 12 % slovenských domácností a ďalších 16 % ju má nižšiu ako je ich jeden mesačný príjem. Aspoň tri mesačné príjmy má pre prípad potreby ušetrených 15 %, ďalších 5 % má k dispozícii päť mesačných zárobkov a rezervu presahujúcu túto hranicu má 22 % rodín.

Aká je aktuálna finančná rezerva slovenských domácností?

„Ak si už ľudia niečo ušetria, zväčša nejde o vysoké čiastky. Najčastejšie si domácnosti odkladajú 100 až 200 eur mesačne, a to takmer pätina z nich. Je tu ale aj 12 % takých, čo nedajú bokom z výplat ani euro a ďalších 14 % si odloží sumu len do 50 eur. Na druhej strane, 7 % si už dokáže ušetriť 300 – 400 eur, 500-eurovú hranicu prekročí každá desiata rodina a tri zo sto si vedia usporiť za mesiac aj viac ako 1 000 eur,“ približuje analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.

Najviac ľudí (47 %) má peňažné rezervy uložené na sporiacich účtoch, o niečo menej (38 %) ich drží na bežných účtoch a tretina ich má investovaných, a to v podobe akcií, dlhopisov, v nehnuteľnostiach či kryptomenách. Menej je už tých, čo majú úspory na termínovaných vkladoch (13 %), no a stále má až štvrtina opýtaných úspory v hotovosti doma.

Medziročné porovnanie finančnej kondície domácností odhaľuje, 42 % z nich má úspory nižšie ako vlani, z toho 19 % výrazne. Tretina je na tom rovnako ako pred rokom, polepšila si štvrtina rodín.

Ako sa zmenila finančná rezerva domácností oproti vlaňajšku?

„S predošlými údajmi korešpondujú aj zistenia, že takmer polovica respondentov hodnotí svoju celkovú finančnú situáciu ako horšiu v porovnaní s minulým rokom, z toho výrazne horšie sa cíti 19 %. Viac ako tretina ľudí to vidí podobne ako vlani a celkové zlepšenie po finančnej stránke pocítilo 18 %, výrazné 4 % z nich,“ dopĺňa Jaroslav Ondrušek.

Či už si Slováci a Slovenky medziročne polepšili, alebo naopak pohoršili, až dve tretiny domácností za posledný rok museli riešiť neplánované finančné výdavky. Najčastejšie išlo o náklady spojené so servisom či kúpou auta (26 %), potom o opravu alebo kúpu domáceho spotrebiča (22 %) a o nákup nábytku či vybavenia do bytu (15 %). Štyroch zo sto opýtaných zaskočili doplatky za energie a dvoch zo stovky náklady spojené s pohrebom blízkej osoby.

Čoho sa týkali neplánované výdavky za uplynulý rok?

Prieskum priniesol zaujímavé zistenia aj o tom, ako si domácnosti robia či skôr nerobia finančné plány do budúcnosti. Až 49 % nemá vôbec žiadny stanovený rozpočet a tí, ktorí si ho plánujú, robia to väčšinou len na mesiac dopredu. Dlhodobejšie plánovanie na viac ako pol roka sa týka len 5 % slovenských rodín. S tým súvisí aj to, že až 66 % domácností nepoužíva žiadny nástroj na sledovanie svojich mesačných výdavkov. Naopak, tí, čo to robia najčastejšie využívajú bankové aplikácie alebo excelovské či Google tabuľky. Detailný prehľad tom, kam a koľko peňazí smeruje, má pritom len 34 % respondentov.

Čo radí ombudsman?

„Finančná rezerva by mala dosahovať minimálne troj až šesťnásobok nevyhnutných mesačných výdavkov domácnosti. Nejde teda nevyhnutne o tri až šesť celých príjmov, ale o sumu potrebnú na zabezpečenie základného fungovania. Domácnosti s dvoma stabilnými príjmami a nižšími záväzkami sa môžu približovať k spodnej hranici. Vyššiu rezervu by mali mať rodiny s deťmi, domácnosti závislé od jedného príjmu, ľudia s hypotékou alebo s nepravidelným príjmom. Ak sa domácnosť rozhodne siahnuť po úvere, určite by si to mali dobre premyslieť a spočítať si predpokladané príjmy a náklady. Plánovanie výdavkov je určite potrebné, dáva rodine kontrolu nad tým, kam jej peniaze každý mesiac smerujú, a pomáha jej pripraviť sa aj na neočakávané platby,“ radí ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský.


*Reprezentatívny prieskum od 2. do 5. júna 2026 na vzorke 1025 respondentov realizovala agentúra Ipsos, exkluzívne pre Home Credit.

Poznámka pre editorov:

Home Credit Slovakia, a.s., ktorý bol založený v roku 1997 a dnes je súčasťou globálnej fintech skupiny, ktorá vo svojom odvetví patrí k najväčším na svete, je veriteľ poskytujúci spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z. V súvislosti s poskytovanými úvermi vykonáva aj činnosť platobnej inštitúcie podľa zákona č. 492/2009 Z. z. a samostatného finančného agenta v sektore poistenia podľa zákona č. 186/2009 Z. z., ako taký podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Home Credit Slovakia, a.s. poskytuje tiež podnikateľské úvery. V roku 2025 na Slovensku poskytol úvery v celkovej výške 351,2 miliónov eur. Viac na www.homecredit.sk.


Skupina PPF je súkromný medzinárodný investičný holding s rôznorodým portfóliom aktív. Pôsobí v 25 krajinách a investuje v mnohých odvetviach vrátane telekomunikácií, médií, finančných služieb, nehnuteľností, strojárstva a e-commerce. Skupina vlastní aktíva vo výške 42,6 miliardy eur a celosvetovo zamestnáva 37-tisíc ľudí (k 31. decembru 2025).