Sedem z desiatich Slovákov má zbytočné výdavky. Ak by ich…

Sedem z desiatich Slovákov má zbytočné výdavky. Ak by ich zredukovali, väčšina by tak dokázala ušetriť mesačne viac ako 50 eur

17. 10. 2018

Sedemdesiat percent Slovákov priznáva, že zbytočne míňajú peniaze na veci a služby, ktoré nepotrebujú. Približne polovici z ich sa takéto zbytočné náklady darí aspoň čiastočne obmedzovať, pätina ľudí sa však o to snaží márne. Najviac nepotrebných výdavkov, viac ako 40 percent z nich, smeruje na nákup potravín. Nasledujú „vyhodené peniaze“ na alkohol a cigarety a potom na cestovanie. Tretina ľudí si myslí, že po zredukovaní nepotrebných výdavkov by mesačne dokázali ušetriť od 50 do 100 eur a ďalšia štvrtina by vedela takto usporiť aj viac ako stovku. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu pre spoločnosť Home Credit *.

Pätina ľudí sa márne snaží obmedziť svoje zbytočné výdavky

Pravdepodobne každý z nás už obrazne povedané vyhodil peniaze za niečo, čo prakticky vôbec nepotreboval. Keď sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska, zbytočne míňa nejakú časť zo svojich peňazí väčšina ľudí. Až sedemdesiat percent Slovákov sa v prieskume priznalo, že míňajú peniaze na veci a služby, ktoré nepotrebujú. Približne polovici z nich sa takéto nepotrebné životné náklady darí v nejakej miere obmedzovať. Pätina opýtaných však priznala, že sa o to snažia márne. „No a máme tu aj tri percentá Slovákov, ktorí si uvedomujú, že majú zbytočné výdavky, no nevadí im to a ani sa ich preto nechystajú zredukovať. Na druhej strane treba povedať, že ide o prirodzenú vlastnosť, keď si chcú ľudia takto urobiť radosť a potešiť sa napríklad novým mobilom, luxusnou kabelkou, parfumom alebo najnovším modelom lyží. Samozrejme, mali by prihliadať na svoje finančné možnosti a zbytočne sa príliš nezadlžovať,“ hovorí manažér zákazníckej spokojnosti spoločnosti Home Credit Miroslav Zborovský. 

Vyhodené peniaze hlavne na potraviny a alkohol

Keď si to „rozmeníme na drobné“, najviac nepotrebných výdavkov smeruje na nákup potravín a nealkoholických nápojov, je to spolu až 43 percent prípadov. Približne tretina ľudí potom uvádza alkohol a tabak a štvrtina si uvedomuje zbytočné výdavky na dopravu a cestovanie. Nasledujú oblečenie a obuv, potom náklady na bývanie a energie, drogériu, ďalej na voľnočasové aktivity a taktiež na elektroniku a spotrebný tovar. Najmenej ľudia spomínajú zbytočné výdavky na zdravie, sú to len 4 percentá. „Je zaujímavé, ako rozdielne vnímajú svoje nepotrebné náklady muži a ženy. Tak napríklad v prípade drogérie a kozmetiky sa priznáva k zbytočným výdavkom   len necelých 9 percent mužov, u žien je to už 22 percent. Podobne je to aj s oblečením a obuvou, kde zbytočne míňa peniaze11 percent mužov, no u žien je to až trojnásobok,“ dopĺňa Miroslav Zborovský. 

Väčšina by dokázala na nepotrebných nákupoch ušetriť desiatky eur 

Štyria z desiatich ľudí to vidia tak, že po zredukovaní zbytočných výdavkov by mesačne dokázali z rodinnej kasy ušetriť do 50 eur. Ďalšia tretina to odhadla na sumu od 50 do 100 eur a takmer štvrtina by vedela takto usporiť aj viac ako stovku. A kde sa Slováci najviac reálne snažia ušetriť? V prieskume najčastejšie uvádzali alkohol a tabak (39 %) a následne oblečenie a obuv (33 %). Potom sú to výdavky na cestovanie a dovolenky, ďalej na bývanie a energie a až potom sú to ušetrené peniaze na nákup potravín a nealkoholických nápojov. Na zdraví sa snaží ušetriť len jeden zo sto Slovákov. „Zbytočné výdavky majú ľudia nezriedka aj pri spravovaní vlastných financií. Vo vlastnom záujme je preto vhodné urobiť si poriadok aj v tejto oblasti. Napríklad detailne si porovnať produkty rôznych finančných inštitúcií, ktoré sa v dôležitých detailoch často líšia. Nevýhodné úvery sa dajú spojiť do jedného výhodnejšieho, čím sa dá usporiť na mesačných splátkach, rovnako tak aj na zbytočných duplicitných poplatkoch a poisteniach. Dobré je si tiež sledovať splatnosť kreditky a využívať jej bezúročné obdobie a neplatiť tak nič navyše. Ideálne je taktiež bez omeškania platiť všetky mesačné splátky a účty a vyhnúť sa tak sankčným poplatkom a pokutám,“ dodáva Miroslav Zborovský.

 

* Prieskum realizovala od 17. 9. do 21.9. 2018 agentúra STEM/MARK metódou CAWI, na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 506  respondentov, vo veku 18 – 60 rokov.