Slovákom sa za prácou sťahovať nechce. Doma ich „držia“ rodina a priatelia

Autor tlačové správy - Zuzana Bienvenu

Pridané

14. 8. 2015

Autor

Zuzana Bienvenu
Tlačová hovorkyňa

Presťahovať sa za robotou je stále pre mnohých Slovákov niečím nepredstaviteľným. V zahraničí je pritom zmena bydliska kvôli práci bežnou realitou. Ak sa už našinec predsa len odhodlá odísť z domu, zväčša je za tým vidina oveľa vyššieho zárobku. Ideálom je sťahovanie sa v rámci kraja, pričom platí, že čím väčšia vzdialenosť, tým menší záujem. Z Európy by dvaja z troch Slovákov neodišli za žiadne peniaze. Zaujímavé je aj to, že len jeden z desiatich zamestnancov by privítal o deň kratší pracovný týždeň na úkor nižšieho zárobku. Pre spoločnosť Home Credit to zistil výskum agentúry STEM/MARK*. 

Presťahovať sa? Ok, ale len za veľké peniaze!

Výskum medzi zamestnancami zisťoval, či by boli ochotní presťahovať sa, keby v novom zamestnaní  zarábali viac. „Vyšší zárobok sám o sebe veľkým impulzom pre sťahovanie sa ľudí nie je. Skoro pätina ľudí odmieta sťahovanie sa za prácou aj v rámci kraja, čo pri veľkosti Slovenska môže byť len pár desiatok kilometrov. Ochota zmeniť bydlisko je ale logicky ovplyvnená predovšetkým výškou ponúknutej mzdy. Čím vyšší plat by v novom bydlisku mali, tým skôr by presun zvažovali," približuje jedno z hlavných zistení výskumu Michal Kozub, analytik spoločnosti Home Credit.

Odísť z domu v rámci svojho kraja, tak na to by 29 % opýtaných nalákalo zvýšenie platu o polovicu. Štvrtinu ľudí by na takýto krok presvedčilo dvojnásobné zvýšenie platu. "So zväčšujúcou sa vzdialenosťou medzi pôvodným a novým bydliskom by musel byť zamestnávateľ podstatne štedrejší, ak by chcel zamestnanca na presťahovanie sa presvedčiť," konštatuje M. Kozub. Na presun do inej časti republiky, mimo svojho kraja, by skoro tretinu Slovákov motivovalo dvojnásobné zvýšenie platu. Opustiť hranice Slovenska? Pre mnohých nepredstaviteľné! Pokiaľ by to malo byť sťahovanie sa v rámci Európy, 44 % opýtaných by na to pristúpilo len s podmienkou trojnásobného zvýšenia platu. Mimo Európy – tak to už vôbec nie. Dve tretiny Slovákov by za prácou mimo nášho kontinentu neodišli za žiadnych okolností.

Rodina, priatelia, nehnuteľnosť - silné tromfy proti zmene adresy

Predovšetkým silné rodinné väzby a kamarátske putá, to sú pre Slovákov hlavné prekážky pre sťahovanie sa za prácou. Túžba zostať pri rodine a priateľoch drží doma takmer polovicu  opýtaných. Ďalších 38 % respondentov nechce opustiť svoj byt alebo dom. Aj v dnešnej dobe, kedy je samozrejmosťou komunikácia cez videohovory, predsa len u Slovákov  prevažuje potreba ostať fyzicky pri svojich blízkych. Napríklad pomoc starých rodičov so strážením detí žiadna technika nenahradí. Mnohí rodičia taktiež nechcú brať deti zo súčasnej školy, kde majú zázemie a svojich kamarátov, čo je argumentom proti presťahovaniu sa pre troch z desiatich ľudí. "Celých 23 % respondentov ale uviedlo, že jednoducho nemajú radi zmeny a neznášajú sťahovanie. Sami sa tým tak pripravujú o príležitosť - zvlášť v regiónoch, kde nie sú platy príliš vysoké. Za podobnú prácu by Slováci  mohli o pár desiatok kilometrov ďalej získať vyšší plat," hovorí Kozub. Ak je ale niečo, čo ľudí „ťahá“ do nového domova, je to podľa prieskumu až v polovici prípadov vysoký plat. "Peniaze sú v tomto pre zamestnancov veľmi dôležité. Lenže radosť z výplaty veľmi rýchlo opadá, a po niekoľkých mesiacoch chcú pridať opäť. To je veľké riziko pre firmy, ktoré chcú preťahovať zamestnanca“, dodáva Kozub s tým, že hneď ako druhý najčastejší dôvod sa v prieskume objavuje ponuka nového bývania alebo firemného bytu od zamestnávateľa. Takýto benefit by presvedčil na zmenu svojej adresy viac ako pätinu ľudí.

Kratší pracovný týždeň? Ďakujem, bohužiaľ nie

Slováci dostali v prieskume aj otázku na telo. Pracovali by ste naďalej klasických 5 dní v týždni, alebo by ste radšej preferovali deň voľna navyše s menším objemom práce, no s o niečo nižším platom? Prekvapenie sa nekonalo. Drvivá väčšina Slovákov si nižší zárobok jednoducho dovoliť nemôže, inak by ťažko dokázali utiahnuť všetky výdavky a platiť účty. Možnosť kratšieho pracovného úväzku no s adekvátne nižšou mzdou odmietlo 89 % zamestnancov, len 11 % by vymenilo viac voľna za menej peňazí. V predstavách o koľko by sa im mal plat znížiť sa výrazne rozchádzajú. Približne pätina z tých, ktorým sa idea kratšieho pracovného týždňa pozdávala, by zachovala logický pomer  výkon – pláca a oželeli by tak 20 % výplaty. Čo zrejme ale neprekvapí, takmer štyria z desiatich by si plat znížili len o 10 %, čo samozrejme vôbec nezodpovedá  celému dňu voľna,“ dodáva analytik Home Credit  M. Kozub.  

Prihlásenie k odberu nových tlačových správ

Ochrana osobných údajov